Mark 7

Anutu koro hutuŋo mande ŋundo usisambatoro hutuŋo mandeye takate

(Matyu 15:1-9)

1Naru kano Farisi unindoya
7:1“Farisi uni” ŋundo, nore Anutu korohutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.
hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimboya
7:1“hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.
Yerusalem yendé rotoro Yesuko uŋgurí.
2Uro Yesu koro iŋo-iŋo rewero uniyó
7:2“iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
yiyoyi kandeye Anutu toŋímo pusú tiní o qoyemboro neyaŋgurí. (Ŋuro murí muko ŋandiro, kandeye kama sonoworo neyaŋgurí.)
3Qeni, Farisi unindoya Juda unipare soso ŋuya usisambapukoyemboro hutuŋo mandeye howero sono tomó tapo kandeyemo kama kuriyoroqo o kama neyaŋgo. 4Ko o newero qu maketino kimoro kama sonoworoqo kama neyaŋgurí. Hutuŋo mande qambu ŋunde qu howero kusí, kondó ko yakutí etewero qu ŋuya soso sonowoyaŋgo.
7:4Komo suki Anutukohutuŋo mande ŋuMoses inoní Israel unipare yunaró. Yate-yate eneŋo usi-siye hutuŋo mande horé ŋu qene iŋoro hutuŋo mande kaŋuya sowe taŋgurí. Asa Yesu koro naruyómo ŋuno Juda unindo ŋande ye iŋaŋgurí, ko hutuŋo mande soso ŋunde qu wimbí moré.


5Asa Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Do karo keŋo iŋo-iŋo rewero unikepo kandeye Anutu toŋímo pusú tiní bret kinaŋge neyoteŋgo? Ŋunde tero usisambananimboro hutuŋo mandeye ŋu wendaqeyoteŋgo,” yaŋgurí.

6Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Komo suki Aisaiako ye maŋgoye irisa ŋuro hamó ye-ye mande ka ŋande nakayáŋaró,

“‘Unipare ŋako maŋgoyembo ará te nunoyoteŋgo,
quko newondeye muko piyimi horé teyote.
7Enendo unindoro hutuŋo mandeye naŋge rondaqe yunoro
potoruku kota qu re nunoyoteŋgo.’ *
8Ŋunde nakayáŋoní asa yendo Anutu koro mande kondé ŋu rotoro unindoro hutuŋo mande qu howeyoteŋgo.

9“Ye Anutu koro mande kondé ŋu rotoro yeŋo muríye howeyoteŋgo. 10Dokoro Mosesko ŋande yaró, ‘Awa-náŋgeporo ará te yuno qembe,’
7:10Toŋeŋgurí 20:12; Hutuŋo Mande 5:16
ko, ‘Uni kato iwí-nimí yesará yereweya ŋu urika khumoní,’
7:10Toŋeŋgurí 21:17; O Qa-qa Uni 20:9
yaró.
11Quko yendo ŋande yeyoteŋgo, ko uni kato ŋande yeweya, ‘Awa-náme, no samaka yerewano, quko komo o yunowano quro “Koripan” yanowó. Asa ko no yunowero mepémo kini.’ (Asa “Koripan” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu inowano naŋge.”) 12Ŋunde yeweya tiníqo, yendo uni ŋu iwí-nimí samaka yerewero soréŋoyoteŋgo. 13Ye Anutu koro mande ŋu rotoro yeŋo hutuŋo mande qu howeyoteŋgo. Ko o qambu ŋunde qu ŋuya teyoteŋgo.”

Do ka uni riní Anutu toŋímo pusú teweya?

(Matyu 15:10-20)

14Yesuko ŋunde yero unipare qambu ŋu neko yerero ŋande yimiraró, “Ye soso iŋika tondaŋiní. 15Oka kato uni quroko uyote qundo uni ŋu riní Anutu toŋímo pusú tewero mepémo kini.
7:15Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko o kate-kate Anutu toŋímo pusú yora, ko uni ka murí kate-kate taró qundo pusú tunoqaró. Asa ko Juda unindo ŋande yaŋgurí, ko uni ka murí pusú ŋunde qu tarómbe ma o pusú ka towaró qundo Anutuko kutaqe ŋuno uyarewero mepémo kini. Koretero enendoo qa-qa tero sara tunoqeroqota kutaqe ŋuno meté uyareweya.
Kini. Oka newondí quro koŋgo areyote ŋundo ta Anutu toŋímo uni ŋu riní pusú teyote.”
16(-)
7:16Komo suki Makiko mande soso ŋa nakayáŋaró, ko imemoŋgo uni meyowo peka mande kaŋuya ŋano sowe taró. Mande ŋuko ŋandiro:16“Ye soso iŋo-iŋoye moré tiníqo, mande ŋa iŋi.”


17Ŋunde yero unipare qambu yorotoro yano oro iŋo-iŋo rewero uniyómbo mande ŋuro murímboro oseseyaŋgurí. 18Yiqo, ŋande osese yereró, “Do ka? Ye ŋuya kama iŋoyi tondaŋeyote, peka? O soso uni quroko uyote ŋundo Anutu toŋímo uni kama riní pusú teyote. 19Dokoro uni ka o niníqo, newondímo kama uyote. Kini. Qahímo naŋge uro, yate qosimbino uyote.” (Yesuko mande yaró ŋuwore o soso ŋuro, “O meté newero qu,” yaró.)

20Asa ŋunde yero ŋande yaró, “O piyimi uni newondeye moŋgo areyote ŋundo ta uni ŋu yoriní Anutu toŋímo pusú teyoteŋgo. 21Dokoro o piyimi ŋande qu newondeye moŋgo areyote: iŋo-iŋo piyimi, se simbururu tewero murí, momo tewero murí, uni yurowero murí, 22meyowomboro parímboya etewero murí, wondo situwi rewero murí, o piyimi naŋge tewero murí, uni kaná yerewero murí, otete piyimi ŋuro kowi piyo kama tewero murí, unindoro onoŋoyó ŋuro piyimiŋowero murí, yesará yerewero murí, mira windu-windu tewero murí, kape-kape tewero murí. 23Ŋundo ta uni newondeye quro koŋgo areyote ŋundoko uni ŋu yoriní Anutu toŋímo pusú teyoteŋgo.”

Ponisia pare kato mande meté yaró

(Matyu 15:21-28)

24Asa Yesuko mira ŋu roto toŋero mira kutaqe ŋu, owí Tair,
7:24“Tair” ŋukokape unindoro yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yora.
ŋuno uyaró. Uyaro sóqero imaqewe yero ya kano oró. Quko sóqewero mepémo kini.
25Pare kato Yesu mahete yi iŋoro waka ta ŋuno uyaró. Pare ŋuko Grik pare ka, Ponisia mira ŋu noŋgo qu. Komo, yuqa pusú kato nambuní quroko uró. Ŋunde ŋuroko pare ŋundo mahero nokono potoruku re inoro ŋande kirayaró, “Metémbe yuqa piyimi nambonemo yote ŋu howi toŋeweya?” yaró.

27Yiní Yesuko ŋande miraró, “Koretero simó o qoyemboro ni qahuye tinditeweya. Uni kato o qoyemboro ŋu supiyoro opiŋo simó yunoyote, ŋuko piyimi,” yaró.

28Yiní mande topé ŋande yaró, “Awa, simó ŋu o nero kimboŋero roti umbuní opiŋombo newaŋgo,” yaró.

29Yiní ŋande yaró, “Keto mande meté yete. Ŋunde ŋuroko yuqa piyimi ŋu namboke moŋgo roto toŋete.”

30Ŋunde yiní yano toŋero nambuní qeniní yuqa piyimi ŋu roto toŋiní imaqero etaró.

Yesuko uni ka maŋgó, kusumbí piyimi mu riní meté taró

31Asa Tair mira roto toŋero Saiton mirawore
7:31“Tair koya Saiton” ŋukokape unindoro yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó.
uyaro Galili Sono Towo tapéwore uro Dekapolis mirako
7:31“Dekapolis mira” ŋukokape unindoya Juda uniparetoya mirako ŋuno kunditeyaŋgurí, koHerot koro naŋuní Filipko sopo yereró. Owé murí muko ŋandiro: Yendé Parámi mu Kande Irisa.
ŋuno uyaro.
32Uyariní unipareto uni ka kusumbí tuwo ko mande meté kama yeyara qu re Yesuko maheŋgurí. Mahero, “Uni ŋambe meté ri meté teweya?” yero kirayaŋgurí.

33Ŋunde yi Yesuko uni ŋu rero soŋga woso uyaro kandí pusirí re kusumbímo saŋgaworo, tute tero, uni ŋuro mipímo raró. 34Rero samboko toŋetero newonde surumí tero yuqa raŋoro ŋande yaró, “Epata.” (Mande ŋu, “Epata,” ŋuro murí muko ŋandiro, “Koso.”) 35Waka ta kusumbí hiyóqaró. Ko maŋgó taŋo tiní mande meté yaró.

36Ŋunde tiní Yesuko mande kondé unipare ŋande yimiraró, “Ŋaro ma yewero,” yaró. Ŋunde watí yeyaró, quko wendaqero yendé kano-kano o ŋuro yesowo yimitoyaŋgurí. 37Ŋunde yimitoyuriqo, unipareto iŋoro kondé yukuwoní epe mito-mito taŋgurí, “Yesuko o soso meté teyote. Asa ŋundiro uni kusumboye tuwo mu yoriní kusumboye hiyóqeyote. Ko uni maŋgoye kakayiwí mu yoriní mande meté yeyoteŋgo.”

Copyright information for NCA